na Blog.cz

Darkova hra

(Destiny)



,,Jeden by si bol pomyslel, že keď sa premením, tak im to zavrie hubu, ale nie! Oni sú ako supy! Premením sa a oni sú fascinovaní! Preto neznášam ľudí," vrčal vedľa mňa Chris, keď som za sebou zavrela vchodové dvere. Pripadal mi zničený a zdalo sa, že Gardien, tiež zvažuje slučku.



,,Kde vôbec brali tie otázky? Kedy všetky tie nezmysli stihli vymyslieť?" spýtala sa ma zúfalo a sadla si na schody, na ktoré sa Chris pred chvíľou zvalil. Ak odhalenie vlčieho rodu znamená takýto cirkus, tak to sa okamžite vzdávam vlády. Nech si to rieši môj syn! Aj tak to zavinila jeho dcéra!



,,Fascinovaní?" pozrela som na Chrisa a nadvihla obočie. Ten bol úplne zhrozený z toho, že jeho premena nevyvolala paniku a novinári sa nerozbehli kade ľahšie, ale naopak, začali ešte nadšenejšie vrhať nezmyselné otázky. ,,Pár novinárov je fascinovaných, ale svet proti nám spriada plány. Nikdy nesmie prasknúť, kde sídlime, inak je koniec. Vlastne, Mike by mal začať vyberať nové miesto, lebo na toto nám skoro prídu a my si nemôžeme dovoliť, aby nám vilu obletovali ľudský novinári. Poprípade nám sem nejaký šialenec praskol atomovku."



,,Preháňaš," trhla som sebou, keď sa ozvalo kúsok za mnou a Chris okamžite zvrčal. Dark? Prekvapene som zažmurkala. Ako sa ten zase dostal tak tesne ku mne bez toho, aby som si to bola všimla. ,,Ľudia nie sú to, čoho by som sa bál. Máme trošku väčší problém, kráľovná," predviedol hlboký úklon, ale ja som cítila len urážku.



,,Väčší problém je to, že moja ochranka evidentne drichme!" vyštekla som podráždene a zvažovala možnosť jeho uškrtenia. Aj tak sa mi stále motá okolo muža a je veľmi nebezpečný pre môjho syna. Povedala by som, že na Dariusa žiarli ešte viac ako na mňa. Chris totiž chlapca miluje viac a Drak to vie. ,,Ako si sa zase dostal dnu?!"



,,Určite ti to poviem, ale ty máš skutočne väčší problém, Destiny. Viem, že mi obyčajne nemáš vo zvyku veriť a že ma nemáš veľmi v láske, úprimne, ani ja teba, ale dozvedel som sa zaujímavé novinky, ktoré by ťa ako kráľovnú vlkodlakov mali zaujímať," blábolil Drak, kým ja som išla chodbou smerom k jedálni.



,,Seth! Zožeň decká, chcem im na večery niečo povedať, takže jeme spolu!" zrúkla som na svojho poskoka, ktorý sa len rýchlo poklonil a ignorujúc upíra za mojim chrbtom zmizol vo vile. Drak so Spirom tu boli celkovo ignorovaní. Spiro preto, lebo každý vedel, že Vanesa s Anael si ho chovajú ako domáceho miláčika a Dark preto, že sa vo vile zjavoval nejako často a bol neškodný. To som mu prirodzene nehovorila, lebo keď som mu to povedala, tak sa nám snažil dokázať, aký je nebezpečný a vždy to skončilo len zbytočnými opletačkami.



,,Dark vylezie z teba už niečo alebo...," nedopovedala som, lebo to bolo snáď prvýkrát, čo mi ten upír vzal slová. Bolo to prvýkrát, čo som sa na neho zahľadela, akože skutočne vážne. Aspoň teda prvýkrát, po dlhých rokoch.



,,Moji rodičia vstali. Sú hore už niekoľko dní. Upíry ma aj s bratom hľadajú, lebo rodičia nás volajú," chytila som Darka pod krkom a tresla som ho o stenu. Najprv bolestne zasykol a potom sa rozosmial. ,,Už to chápeš?" spýtal sa priškrtene s tým dusivým smiechom. ,,Tvoja vnučka ti zavarila viac, akoby si len tušila. Moji rodičia budú chcieť obnoviť svoje temné panstvo a doteraz určite nevedeli, ako to urobiť, lebo vedeli, že ľudia o našej existencii netušia, ale teraz, keď už je všetko vonku, môže začať teror."



,,Uťahuješ si zo mňa? Klameš?!" štekla som asi preto, lebo som dúfala, že keď budem kričať a obviním ho zo lži, tak sa to lžou možno aj stane. Nestalo sa. On sa len potichu zase zasmial a v jeho očiach bol výsmech. Možno nechcel, aby jeho rodičia prebrali vládu nad svetom a zdevastovali ho. Nechcel, aby urobili krvavú očistu, ale rozhodne sa mu páčilo vidieť ma na kolenách.



,,Prečo by som to robil? Keby to bola lož, tak o chvíľu na to prídeš a ja sa nezabavím. Ja ti však hovorím pravdu a hádam, že skoro začnú pustošiť. Tento svet, svet ovládaný ľuďmi sa im isto nepáči."



,,Si klamár! Veď tvojich rodičov mohla prebudiť len Spirova smrť, ale Spiro žije!" tak to predsa bolo, spomínam si! Len Spirova smrť, ale Spira sme pred jeho bláznivou sestrou zachránili!



,,Nie Spirova smrť, ale krv. Vyhodil by som tvoju knihovníčku, zrejme je totiž už tak stará, že si nepamätá vlastné dohody, ale o smrti môjho brata nepadlo ani slovo. Nemusel na kamene vykrvácať, stačilo, aby na kamene dopadlo pár kvapiek jeho krvi a fotrovci sú hore" znovu sa chrčivo zasmial a ja som ho pustila.



,,Vypadni!!" sykla som a upír mi prekvapivo vyhovel. Len na mňa hodil jeden zo svojich úškľabkov, ale vybral sa po chodbe preč. Nekontrolovala som, či opustil vilu, lebo to ma skutočne nezaujímalo. Klamal! Nemohli sa zobudiť! Teraz nie! Sadla som si do jedálne za stôl a snažila sa ovládnuť nevoľnosť, ktorú spôsobil stres. Dark je klamár a jednoducho sa ma snaží viac vyplašiť! Vybral si túto chvíľu, lebo teraz je to také ľahké.



,,Chcela si s nami hovoriť?" zdvihla som hlavu a pozrela na Nicolasa s Dariusom, ktorí si sadli za stôl. Len som im naznačila, nech čušia a čakala na zvyšok osadenstva. Anael si za stôl sadala celá bledá a značne sa triasla. Dulcis bol hneď po jej boku a vyzeral ako niekto, kto sa neskutočne zabáva danou situáciou.



,,Mike?" počula som tenký hlások Anael, ale snažila som sa ho ignorovať. Mike tvrdo odsekol, aby sa k nemu neprihovárala, lebo je v pokušení ju udrieť. Prekvapilo ma, že môj syn na Mikovu poznámku nereagoval, takže to určite znamenalo, že s ním ticho súhlasí. Anael nám poriadne zavarila, len kvôli nejakému hlúpemu faganovi!



,,Destiny, chcela si s nami hovoriť?" bola to Larissa, ktorá ma vyzvala a možno aj preto, že bola jediná, ktorá nemala strach.



,,Áno. Dobre viete, v akej sme situácii," divila som sa, že mi slová prechádzajú cez hrdlo. ,,Nie všetci ľudia nami budú fascinovaní a ja potrebujem, aby utajenie pokračovalo. Viem, že o nás vedia, ale my musíme ostať ticho. Nesmieme sa ukazovať. Takže ako náhle vyjdete na ulicu, ste ľuďmi. Rozumieme si? Musíme ostať v čo najväčšom utajení. Nepremieňajte sa a rozhodne nevyužívajte svoju silu medzi ľuďmi a určite ju nepoužívajte proti ľuďom, pokiaľ vám nepôjde o život. Môžu vedieť, že vlkodlaci existujú, ale nesmú sa dozvedieť, kto každý vlkodlakom je. Je to jasné?"



,,Si si istá, že je to rozumné? Keď už o nás vedia, nemali by sme byť utajení. Je to nezmysel," ozval sa potichu Harper, ale prišlo mi, že ma pozoruje, len veľmi opatrne.



,,Pokiaľ budú poznať naše tváre, tak dotyční vlkodlaci budú v ohrození. Stačí, že som už na muške ja, Gardien a Chris. Plus určite vlkodlaci, ktorí sa zúčastnili prestrelky na pešej zóne. Nedávajme im ďalšie tváre. V bezpečí sme, len keď nepoznajú našu totožnosť. Rozumiem si?" ozvalo sa súhlasné mumlanie. Väčšine sa to určite nepáčilo, ale ja som robila, čo bolo najlepšie pre svorku. ,,Azazel?" prihovorila som sa vnukovi, ktorému do kuchyne pomohol brat. Vyzeral oťapene, ale prišiel. Možno aj preto, že vedel, čo sa ho spýtam. ,,Ty mi povez, či mi Drak hovoril pravdu. Vstali jeho rodičia?"



,,Čože?!" Gardien a Mike sa po mne prudko otočili a bola by som prisahala, že počujem vyplašené tlčenie Gardieninho srdca. Ona ich poznala. Ona jediná ich zažila. Ona jediná vedela, čo sú zač.



,,Je to pravda," Azazelove tyrkysové oči sledovali moje oceľové. Výraz prísny, ale pokojný. ,,Preto som hovoril, že je načase, aby sa o nás ľudia dozvedeli. Lebo sa to dozvedia aj tak. Keser a Hregum rozpútajú peklo. To, že si o nás ľuďom povedala, nie je prehra, ale naopak to môžeš využiť. Musíš však ľudí prinútiť spolupracovať. Musíš im povedať, akú hrozbu upíry predstavujú a že jediný spôsob, ako ich poraziť, je spojiť sa s tebou."



,,Preto to urobil," Chrisov chladný hlas rozochvel celú miestnosť. Prisahala by som, že ešte aj chladný Azazel pozrel na Chrisa s obavou. Čierne oči zľadovateli a ja som počula to zviera v ňom. Premenené dieťa sa preberalo k životu, ako keby na toto čakalo roky. ,,Preto si nechal Anael, aby nás prezradila. Preto si nám nepovedal, čo sa deje. Ty si nechcel, aby sme ju zastavili, lebo proti Keres a Hregumovi budeme potrebovať ľudí, že je to pravda?"



,,Ich sila je ničivá," Azazel pomaly prikývol. ,,Aj keď mi neveríš, ja som rovnováha, takže hoci nechcem byť na žiadnej strane, som technicky na vašej, lebo vy ste na strane ľudí. Som tu, aby monštrá ostali schované v temnote a ľudia vládli svetu, aj keď to pre vás možno nemá logiku. Narodil som sa ako vlkodlak, ale mojou úlohou nie je slúžiť vlčiemu rodu. Mojou úlohou je postarať sa o to, aby svet patril ľudskej nadvláde a vlkodlaci s upírmi ostali zalezení v tichu a čakali na svoj čas. Ten totiž raz príde, ale nie dnes. Teraz musí vládnuť ľudská ruka."



,,Takže keby to bolo naopak, keby sa svet snažili ovládnuť vlkodlaci, bol by si s upírmi, aj keď si dieťa vlkodlaka?" zasyčal Mike nenávistne. Nikdy nemal Azazela rád, bolo na ňom badať, že keby dostal príležitosť, tak Azazelovi zlomí väz.



,,Ako som už povedal, ja som na strane ľudí, takže máš pravdu. Zvrhol by som vlkodlakov," vnímala som, ako Mike zaťal ruky do pästí. Budem musieť Azazela viac chrániť, je príliš vzácny. ,,Nezáleží mi na životoch vlkodlakov a ani na životoch upírov, ide len o vládu ľudí. Nie je v tom nič osobné."



,,Pokoj!" povedala som prísne smerom k otcovi, lebo ten sa nadychoval s jasnou zlobou vpísanou v tvári. ,,Rozumiem, Azazel, som rada, že si nám vysvetlil svoju pozíciu v tomto boji," len jemne som pred ním sklonila hlavu. Otca môže aj poraziť, ale ja musím Azazelovi veriť. Nemám na výber.



~*~



(Sorah)



,,Takže vlkodlaci sú skutočne nesmrteľní?" Keres sa mračila na televízor a sledovala vlčiu kráľovnú. Nikdy by som si nepomyslela, že Destiny to nechá zájsť až tak ďaleko, že odhalí existenciu vlkodlakov. Netušila som, ako to Keres s Hregumom vyriešia. Budú to brať ako svoje plus alebo ich to oslabí?



,,Áno, vlkodlaci sú obdarení večným životom," prikývla Destiny a snažila sa reagovať na čo najviac otázok a ostať mierna a pokojná. Vlčica, ktorá má rada samotu, bola v týchto rozhovoroch v značnej nevýhode.



,,Toto by som nečkala. Verejne priznať ľudom existenciu vlčieho rodu je riskantné, pokiaľ nad nimi nechcú prebrať moc," Keres vstala z kresla a sledovala Destininu znepokojenú tvár. ,,Vyzerá slabo. Dovolím si tvrdiť, že Jirinel bola mocnejšia."



,,Nechcem vám oponovať, pani moja," poklonila som sa jej úctivo. ,,Ale nemáte pravdu. Každý nový vlčí vladár je silnejší, ako ten predchádzajúci," pípla som opatrne. Hregum nás ignoroval, ako keby mu na ničom z tohto nezáležalo. Potichu sa kŕmil ďalším ľudským mláďaťom a slastne pri tom stonal. Vyhlasoval, že mladá krv je najlepšia. Krv mláďat mala byť tá najchutnejšia.



,,Hmm, možno máš pravdu. Predsa len, ty patríš do tejto doby. Ja som z tohto sveta trochu zmätená, ale aj tak nechápem, prečo by sa odhaľovala? Je to snáď chyba? Nechcela to urobiť, ale stalo sa? Alebo je to nejaký ťah? Vie o nás a vie ako svoje odhalenie využiť?" Keres ako keby šaty od krvi nevadili. Pripadalo mi, že jej mozog spriada nejaké dokonalé plány.



,,Netvrdila by som, že o vás nevie, pani moja. Vlkodlaci sú väčšinou rýchlo informovaní a dávalo by to zmysel. Možno sa odhalila úmyselne, lebo proti vám niečo kuje. Vie, aká ste silná. Vie, že keď budete chcieť, tak rozpútate peklo."



,,A to máme v pláne," Hregum pustil detské telo na podlahu a krvavé ústa si utrel chrbtom ruky. Keres ako keby mala krvi už dosť, ale Hregum bol nejaký lačný. ,,Nezáleží na tom, či kráľovná vlkodlakov niečo kuje alebo nie! Sme tu preto, aby sme si svet znovu vzali a ty!" zreval po mne až som sa prikrčila. ,,Nájdi naše deti! Ako dlho na nich budem asi čakať! Chcem ich vidieť, čo najskôr!"



,,Máš horkú hlavu, drahý," Keres jemne naklonila hlavu a jej pery sa vykrivili v niečo čo pripomínalo úsmev. ,,Máš pravdu. Nezľakneme sa žiadnych plánov vlkodlakov. O nás ľudia pred rokmi vedeli. Upíry pustošili a všetci vedeli, že keď sa pred nami neskryjú, tak zomrú. Strach vládol v ľudskom svete a potom Jirinel začala robiť očistu. Nikdy by nás neporazila, nebyť Gardien. Chystám pomstu. Destiny ma nezaujíma. Je to len vlčia kráľovná, akou bola aj Jirinel a rovnako ako ona, aj Destiny zomrie. Ale Gardien je iná, je chytrá. Navyše, tá sviňa stále žije a to znamená len jedno. Umrie! Je načase, aby povedala večnému životu zbohom."



,,Vážne si myslíš, že máš na Gardien, matka," vydesene som sebou trhla, ale Keres s Hregumom len pomaly otočili hlavy. Na sekundu som mala pocit, že v Keresiných očiach vidím skutočnú radosť. Dark stál kúsok od nás a opieral sa o stenu.



,,Stále sa dieťa moje najdrahšie zakrádaš ako duch? Počula som, že sestra je mŕtva. Myslela som, že si rozumný a pomstíš jej smrť. Sklamal si ma. Kde je náš najmladší?" Keres sa obzrela, ako keby verila, že Spiro sa tiež zjaví, ako keby z ničoho nič.



,,Pimeys ma chcela zabiť a chcela zabiť aj Spira. Tým nejako narušila moju lásku k nej a túžbu po pomste jej smrti. Navyše sa pletieš, matka, Gardien už dávno nie je jediná hrozba. Táto špina," pozrel na mňa ako na najväčší odpad. Keby som ho nerešpektovala tak po ňom zrúknem! To ja som pomohla jeho rodičom spod zeme! ,,Má pravdu. Gardien je už len druhá liga. Sú tam mocnejší, zvrátenejší a chytrejší ako ona."



,,Vážne? Nejako neveríš schopnostiam svojich rodičov, hlupáčik. Ja viem, čo robím," Keres k nemu pristúpila a položila ruku na jeho tvár. Dark vzdychol a vďačne sa do jej ruky oprel.



,,Matka, ty po mne určite chceš, aby sme sa s bratom pridali na vašu stranu, ale je tu problém," Hregum nadvihol obočie a Keres sa zatvárila až nepriateľsky. Dark obišiel svojich rodičov a zdalo sa mi, že sa snaží vzdialiť, aby nebol na dosah ich rúk. ,,Spiro je už dávno maznáčikom vlkodlakov a bude stáť na ich strane. Netúži po svete, ktorý chcete vy," obaja upíry nenávistne zasyčali. ,,A čo sa mňa týka, máme problém. Medzi vlkodlakmi existuje muž, ktorého milujem a ktorý musí ostať nažive. Kým vládnu vlkodlaci, tak sa od neho musím držať ďalej, ale keby ste vládu prebrali a zajali ho, som váš."



,,Zamilovaný do vlkodlaka? Uťahuješ si zo mňa," Hregum nebezpečne zvrčal, ale Keres mu položila ruku na hruď a znovu vyzerala byť stratená v myšlienkach.



,,Ak tomu dobre rozumiem," prehovorila pomaly. ,,Ty budeš na tej strane, ktorá ti ponúkne prítomnosť tvojho milovaného," Dark prikývol. ,,Ale nedávaš na plané reči," znovu prikývnutie. ,,Máš strach, že by sme ho pri boji mohli zabiť," už tretie nemé pritakanie. ,,Povedz maminke, kto to je? Koho to chceš, ako svoju hračku a ja ti ho dám. Bude tvoj a ty sa vrátiš do mojej náruče."



,,Christopher. Kráľ vlkodlakov a Destinin partner. Je extrémne nebezpečný. Silnejší, ako kedy Gardien bola. Pokúšať sa ho chytiť, je samovražda. Nie je to možné," nervózne som preglgla. Dark vravel pravdu. Chris sa nedal ani zabiť a nie to ešte chytiť.



,,Chytím ho a darujem ti ho a potom budeme zase rodina. Zisti, čo chce Spiro a až to budem vedieť, bude zase všetko v poriadku," Dark asi čakal, že sa Keres naštve, lebo ju odmieta, ale ja som ju ešte nepočula hovoriť jemnejšie.



,,Neviem, či sa ti podarí podplatiť jeho, ale ak áno, dám ti vedieť ako. Kým mi Chrisa nedáš, tak do tej doby ma hľadaj medzi vlkmi, ale až ho dostanem, urobím všetko preto, aby som ti dal tento svet, matka. Chcem však ešte jednu vec," vybral sa k východu, ale pred dverami skladu sa zastavil a pozrel cez rameno. ,,Jeho syn. Nesmie zomrieť. Bez Darius nežije ani Chris a urob mi láskavosť. Presťahuj sa do niečoho, čo je hodné tvojej veľkosti."



~*~



(Anael)



,,Trochu spomaľ," zvrčal na mňa Dulcis, ale ja som ho ignorovala. Rýchlim krokom som si to šinula cez ulice. Musela som vidieť Lexa. Bola by som prisahala, že otec ma nikdy von z vili nepustí, ale súhlasil, že môžem vilu opustiť, keď mi bude Dulcis v pätách a dozrie na mňa. Otcovi som tvrdila, že si potrebujem kúpiť nejaké veci do školy, hoci Destiny pochybovala o tom, že sa tam budem môcť vrátiť. Média podľa nej majú určite aj moju fotku a tak škola neprichádza do úvahy.



,,Ty pridaj," šepla som si pre seba a rozbehla som sa ulicou. Hoci len ľudským behom, ale tušila som, čo bude nasledovať. Celú dobu som totiž mierila k jedinému cieľu. Policajná stanica. Dulcis ma dobehol a zdrapol za ruku presne tak, ako som predpokladala.



,,Čo som ti po...," nenechala som ho dopovedať a spustila som strašný jakot na celú ulicu. Dulcis ma trhol k sebe. ,,Sklapni!" zvrčal na mňa, ale ja som ďalej pišťala a snažila som sa mu vytrhnúť. Následne som začala plačlivo volať o pomoc a keď mi zakryl ústa rukou, tak som mu do nej hryzla.



,,Hej! Pustite ju!" ,,Odstúp od nej!" som dobrá. Preblesklo mi mysľou, keď k nám pribehlo rovno niekoľko policajtov. Dulcisa to tak prekvapilo, že ma skutočne pustil a ja som sa schovala za chrbát prvého z nich. Plakala som a prudko dýchla.



,,Hej, nič sa nedeje. Ja, my sa poznáme," povedal Dulcis rýchlo a nenávistne na mňa zazrel. Tak, aby si to policajti nevšimli, som na neho žmurkla. Destinin rozkaz o tom, že máme ostať v utajení, mi prišiel vhod. Kým nepôjde o život, Dulcis sa nesmie odhaliť.



,,To nie je pravda! Nikdy som ho nevidela. Sleduje ma už dve ulice a keď som sa mu pokúsila utiecť, tak ma chytil. Veď ste to videli! Je to nejaký úchyl!" plakala som nahlas a zavesila som sa do jedného z policajtov. Tušila som, že chlapov obmäkčí aj môj vzhľad a skutočne ma začal trochu nemotorne hladiť po chrbte.



,,Toto nám budete musieť vysvetliť pán...," policajt na Dulcisa zazeral a čakal, že Dulcis doplní svoje meno. Keď som pochopila, že tak ľahko ho uniknúť nenechajú, pustila som poliša, na ktorého som bola zavesená a rozbehla som sa preč.



,,Hej!" policajt ostal trochu prekvapený, že sa dávam na útek, ale nebol by ma dohnal, ani keby chcel. Plus bol tak prekvapený, že len ostal stáť a sledoval, ako bežím preč.



,,Počkaj! Anael!" zreval Dulcis, ale policajti ho obkľúčili. Volali aj za mnou, ale ja som sa nezastavovala. Nesmiem bežať rýchlejšie, akoby nežal človek. Počula som Dulcisa kliať, ale musel vyhovieť polícii. Určite ho rýchlo pustia, lebo som zdrhla a nemôžem trvať na nejakom obvinení, ale určite ho zdržia. Bude to stačiť, kým si pohovorím s Lexom. Kto by si bol pomyslel, že Destinin príkaz sa bude dať tak krásne zneužiť.



,,Som dobrá," šepla som si sama pre seba, keď som zmizla spod ľudských pohľadov a mohla som sa rozbehnúť smerom k Lexovmu domovu. Ktovie, či tam ešte bude, ale dúfam, že ho nájdem. Potrebujem ho vidieť. Hovoriť s ním. Spýtať sa ho, prečo ma takto ohrozil? Spýtať sa ho, či ma skutočne tak nenávidí, lebo ja som ho začala milovať.